Pár slov o mne, o útulku, o projekte...

Nuž, na úvod by sa snáď patrilo tak trochu sa predstaviť. Tak, pekne od začiatku... Som jednou z dobrovoľníčok občianskeho združenia, ktoré vzniklo, aby v našom meste pomáhalo nechceným psom, ktoré boli svojimi pôvodnými majiteľmi odsúdení na život na ulici. Poznáte to, kto sa už len zaujíma o tých chlpáčov, ktorí sa bezcieľne ponevierajú a nikomu nepatria? Ledaže by nejaký z nich ohrozoval človeka (častokrát to tak v skutočnosti ani nie je, len ten dotyčný človek sa cíti ohrozený), vtedy sa zaujíma až príliš veľa ľudí...No našťastie, našli sa takí, ktorí netrpeli ľahostajnosťou ako väčšina z nás. Nezatvárali oči pred tými, ktorí skutočne potrebovali pomoc, založili združenie, ktoré časom prebralo patronát nad Karanténnou stanicou pre túlavé psy, a nazvali ho OZ Očami psa. Toto OZ si zakrátko získalo sympatizantov, ktorých zlákalo dobrovoľníctvo a túžba pomáhať najlepším priateľom človeka. No a práve títo ľudia sa v súčasnosti snažia navodiť v útulku aspoň ako-tak ilúziu domova. Ich práca je naozaj rôznorodá. Predovšetkým ide o každodennú starostlivosť o všetkých psích obyvateľov, ich fotenie a inzerciu, zabezpečenie veterinárneho ošetrenia, pravidelné venčenie, poskytnutie dočasnej opatery, osvetu a, samozrejme, práca v útulku vyžaduje aj množstvo nehy, lásky a citlivého prístupu, ktoré dokážu vyliečiť zlomené psie dušičky. Podľa môjho názoru si títo ľudia zasluhujú za to všetko minimálne našu úctu. Samozrejme, nie každý môže pomáhať takýmto spôsobom. U niekoho možno tá vôľa aj je, ale chýba dostatok času, financií, pochopenie u svojich blízkych alebo sa problém vyskytne niekde inde. Je to pochopiteľné, ale iba toľko vám poviem: vždy sa dá, vždy je nejaká možnosť.

Toľko teda k útulku a teraz už naozaj niečo o mne. Moja dobrovoľnícka práca začala cca pred 4 rokmi, po náhodnom zhliadnutí videa na internetovej stránke Psia duša. Vôbec som ale nevedela, čo vlastne chcem robiť, len toľko, že chcem pomôcť. Kontaktovala som osobu, ktorá mala na starosti dobrovoľníctvo v našom meste a takýmto spôsobom som sa dostala k fotografovaniu psov z karanténnej stanice a k ich inzerovaniu na internete. Mala som tú česť spoznať mnoho psích osudov a zjavne som konečne našla činnosť, ktorá ma napĺňala :) Spolu s kamarátkou sme fotili niekoľko rokov, snažili sme sa, aby nezostalo len pri tom a počas letných prázdnin sme sa zabávali lepením propagačných plagátov a roznášaním letákov, všetko v rámci osvety. Lenže zrazu prišlo obdobie, kedy sme už nemali toľko voľného času a fotenie museli po nás prebrať iní. Už som si aj myslela, že tým v podstate moje dobrovoľníctvo končí, veď čo iné by som mohla robiť... Ale ako som povedala, vždy sa dá. Už 3 roky sa venujem pleteniu náramkov priateľstva. Spočiatku to boli len vzory, potom prišli nápisy, obrázky, viacfarebné obrázky... No a ak o ne mali záujem moji kamaráti, tak prečo ich neponúknuť aj "širokej verejnosti"? Z ich predaja by sa dalo získať aspoň trochu peňazí na podporu nášho útulku...Išla som do toho s dosť malou dušičkou. Keď som vytvárala album mojich výrobkov, myslela som si, že budem šťastná ak sa nájde čo i len jeden/jedna zákazník/čka. Však som aj bola, keď tá prvá objednávka prišla :D Ale na moje veľké prekvapenie, vôbec nebola posledná :-) No a potom teda prišlo aj k tomu, že som tomuto projektu vytvorila, okrem facebookovského albumu, aj vlastnú stránku, tak dúfam, že to vyzerá už trochu oficiálnejšie :-) Aj keď je pravda, že táto stránka by ani nebola bez pomoci môjho dobrého kamaráta, ktorý naprával to, čo som tu pokazila :D On síce tvrdí, žeby som to zvládla aj sama, ale ja viem, že by mi to trvalo minimálne dvakrát dlhšie ako jemu :-)

Nuž, ale naspäť k téme. Vždy ma poteší, keď ľudia prejavia záujem o moje výrobky. Nie je to len o tom, získať nejaké financie pre dobrú vec (aj keď to je hlavná myšlienka tohto projektu, samozrejme), ale poteší aj fakt, že sa ľuďom moje náramky páčia a potešia ich. Mnoho z objednávok ma inšpirovalo vymyslieť aj niečo nové, neostať len pri náramkoch. Vlastne, o to sa snažím stále, vymýšľať stále nové veci, rozširovať ponuku. Takže ak sa vám niečo na mojich stránkach pozdáva, nech sa páči, napíšte mi v maili svoju objednávku alebo ma inšpirujte svojim nápadom :-) No a čo sa teda deje s peniažkami za jednotlivé produkty? Tak, väčšina z nich je požitá na veterinárnu starostlivosť (vakcinácie, čipovanie, kastrácie, operácie, iná liečba,...) a potom na nákup krmiva a ďalších vecí, ktoré psíky v útulku potrebujú. Môžem vás teda ubezpečiť, že nezmar nevyjde ani jedno euro :-) Toľko teda z mojej strany, nech sa páči, pokračujte na stránke ďalej :-)